Na východe je všakovaké bohatstvo. Len dať mu zmysel je umením.
Nedeľa. Neviem si bez nej život predstaviť. Ten najdôležitejší deň v týždni. Kvalitná bodka za prácou. Deň patriaci rodine. Je plánom na pracovný týždeň. Je priestorom na všetko, čomu iný deň obvykle vyhlási embargo. Nedeľa, kiež by boli v týždni dve. Milujem ju. Nedeľa ako stvorená na písanie, gaučovanie, dlhé behy, horské chaty, knižnicu, a kvalitné jedlo. Príbeh dnešnej je iný. Začína na východe, v obci Nálepkovo v okrese Gelnica, pred rozprávkovým domčekom s bazénom, a pozemkom o výmere 1600 m2, kde na nedeľu pripadá stretnutie s klientmi. S dobrým time manažmentom ostáva 15 drahocenných minút, ktoré plánujem stráviť vo vyhriatom aute. Parkujem v dedine, pri potoku. Na mieste, ktoré sa v lete mení na pláž pre deti a práčovňu pre ich matky. Otváram cestovateľský zošit, začínam písať a to už píše on, sám život. K autu prihrmí tucet malých rómskych detí. “Hm, už ma obkľúčili” pomyslela som si a v tom okamihu zamkla v obave o svoj život, všetky dvere a čakajúc čo bude.
“Hm, už ma obkľúčili” pomyslela som si a v tom okamihu zamkla v obave o svoj život, všetky dvere a čakajúc čo bude.
Klopú na okná, sledujú ma veľkými čiernymi očami, pobehujú zo strany na stranu, váham, na ktoré dieťa pozerať, žiadajú pozornosť. Sporo odeté, bosé, špinavé ako by ich jedna mater mala sa usmievajú. Obzerajú si ma vo výklade auta a ja ich z bezpečia vyhriateho komfortu. Keď tu najmenší z nich, bos, zrejme hovorca, preriekne: “Teta, pekná ste.” Odzbrojili ma 5-6 roční trpaslíci a ja s hlasitým smiechom vyberám všetky drobné, otváram okno do korán, bariéra sa ruší a ja ponúkam dlaň. Nasleduje šarvátka, krik a bitka malých detí o lup. Rýchlovka. Na niektorých nevyšlo, no taký je život. To už ich žiadam o koridor, pretože cítim, že chystajú druhé kolo. Kývajú mi, po kilometri, z diaľky v späťáku vidím malé tancujúce ručičky v krátkych tričkách, bosé nohy a iskri v očiach.
Odchádzam pracovať, predávať. Obohatili moju nedeľu a možno ja tú ich. A údajne na východe nič. Je tu toho veľa, priam priveľa ale tieto deti za systém nemôžu. Raz budú zodpovedné za svoj život a život svojich detí. Systém a štát je zodpovedný už dnes za vyprázdňujúce sa dediny východu. Za osady, ktoré v 2018 na Slovensku nemajú čo hľadať. Kvalitné nehnuteľnosti, predávajúce sa hlboko pod cenu, kde kupujúcich jednoducho niet. V dedine sú tri tisícky obyvateľov z toho polovica rómov. Medzi prvákmi už nerómov v zásade nevidno, je to príklad učebnicového white-flight, teda úteku bielej majority. Na východe je toho požehnane. Na východe je všakovaké bohatstvo. Len dať mu zmysel je umením.