Pôvodom kameň - tehla, spomienkami a vekom opradený rodinný dom v malebnej obci pod Tatrami v Kežmarskom okrese mi vzal pôdu pod nohami.
Predaný, najobľúbenejšie 7 písmenkové slovo z môjho slovníka. Za svoju podnikateľskú éru mám na účte cca 380 nehnuteľností, asistovala som predávajúcim zo všetkých kútov Slovenska, Európy, sveta. Na účte mám klientov z radu obyčajných ľudí ako ja až po diplomatov, európskych poslancov. Vyškolila som a viedla desiatky maklérov, zorganizovala tucty realitných seminárov. Okamih predaja je vášeň, je to ako ísť do realitnej džungle a získať úlovok. Predaj išiel vždy hravo, intuitívne. S ľahkosťou, citom inovátora, s darom tvorcu a jazykom diplomata som predala, čo mi prišlo pod ruku. Sledovať spokojného predávajúceho, odovzdať kupujúcim ich vysnívané bývanie, zacengať kľúčmi od nových dverí, či vychutnať si neopísateľné úsmevy a rozžiarené oči pred uvedeným okamihom, ktorý sa neopakuje. To je asi najväčšie zadosťučinenie náročnej práce makléra, ktorá je rovnako podceňovaná dnes ako pred 10 rokmi, v mojich začiatkoch. Pričom hráme sa na veľkých pieskoviskách, s kockami pre dospelých, ktorí v našich pomeroch kupujú nehnuteľnosť len niekoľkokrát za život, mnohí raz, prichádzajú plní obáv, strachov a zlých skúseností. Ako profesionálka, by som ľavou zadnou mala dať akýkoľvek predaj. Aj starý vekom a príbehmi popísaný dom v Huncovciach. Doposiaľ som si to myslela.
Nie dnes. Pôvodom kameň - tehla, spomienkami a vekom opradený rodinný dom v malebnej obci pod Tatrami v Kežmarskom okrese mi vzal pôdu pod nohami, vytrhol srdce z hrude a nevrátil ho späť. Klientov citlivo navigujem, odpútať sa od nehnuteľností, citové väzby a pripútanosť k hmote znemožňuje predaj. Nedala som, dom, v ktorom som so všetkými psami, v lesoch, na lúkach, pri potoku, pri dedinskej studničke počas všetkých ročných období, za každého počasia strávila celé detstvo, je preč. Srdce mám na mraky, škoda debát. Niet sa kde vrátiť. Stará a krstná mama v jednom odišla. Ostali len detské spomienky a Nevedkové dobrodružstvá, z ktorých nám zvykla čítať každé ráno pod obrovskou perinou pár dobrodružstiev.
"v srdci stále ostávam to malé dievča z dediny, so špinavými rukami, dlhými gaštanovými vlasmi, dievčenským úsmevom a milovanými psami"
Dom si našiel ako šibnutím čarovného prútika kupcov sám, nedal mi šancu nadýchnuť a ani čas premýšľať. A aj keď som dnes mestský človek z novostavby, v srdci stále ostávam to malé dievča z dediny, so špinavými rukami, dlhými gaštanovými vlasmi, dievčenským úsmevom a milovanými psami. Dom je predaný, stará mama preč, Nevedkové dobrodružstva a dievča z dediny ako sa patrí, tu iba ostali. Je krásne sa nadýchnuť opäť do detstva.